Študenti, venujte sa tomu, čo milujete! (Ale ako to máme vedieť?)

Autor: Kristína Vavrová | 21.6.2013 o 19:40 | (upravené 21.6.2013 o 20:12) Karma článku: 6,57 | Prečítané:  573x

Nech zdvihne ruku ten, kto túto vetu ešte nepočul. Neviem, či je to vôbec možné. Ja som ju čítala asi v piatich knihách a počula v rôznych videách (asi najznámejšia reč Steva Jobsa : How to live before you die). Nehovorím, že to nie je pravda. Kto z mladých vysokoškolákov by chcel robiť džob, ktorý ho nebaví a pracuje len aby mal na živobytie?

Ja k tejto skupine určite nepatrím. Ale na druhej strane nepatrím ani ku skupine, ktorá vie, čo chce robiť. Neštudujem zubarinu, programovanie, ani učiteľstvo - teda žiaden špecifický odbor. Študujem podnikový manažment. Veľmi všeobecná téma, s ktorou sa dá robiť veľa vecí. A tak dostávam rady typu "rob to, čo ťa baví, aby si s radosťou chodila do práce. Budeš totiž pracovať niekoľko desaťročí." Hmm to je síce pekná rada, ale myslím, že nie som jediná vysokoškoláčka, ktorá nemá presnú predstavu o svojej budúcnosti. Jasné rodina a deti. Ale práca? Možno v nejakej medzinárodnej firme, možno podnikanie. Kto vie? Viem, že nechcem skončiť ako predavačka v potravinách.

Takže v poslednej dobe si dosť často kladiem otázku - čo môžem spraviť v súčasnosti aby som po získaní titulu ako prvé nebežala na úrad práce? Mám kamarátku, ktorá sa stala Ing. no popri škole nič extra nerobila. Žiadne kurzy, angličtina nič moc, životopis zaplnený len strednou a vysokou školou plus nejakými letnými brigádami. Myslím, že tak nejak je na tom až príliš veľa slovenských vysokoškolákov. Proste si chcú užiť študentské roky, prácu budú riešiť po škole. A povedzme si pravdu, že tá škola im tiež veľa toho do života nedá (česť výnimkám) ale téma slovenského školstva by stála za napísanie knihy, nie blogu. No vrátim sa späť ku kamarátke - po štátniciach chodila po pohovoroch a modlila sa, aby sa jej niekto ozval s ponukou práce. Našťastie sa jej to podarilo, čo som jej samozrejme želala. No zároveň som si uvedomila, že takto skončiť určite nechcem.

Čo teda robiť s radou aby som robila čo ma baví, keď to vlastne neviem? Baví ma volejbal. Ale v reprezentácii Slovenska nie som a tak pochybujem že sa tým uživím. Baví ma kresliť. Ale druhý Picasso zo mňa nebude. Viem si predstaviť veľa iných vecí, ktoré ma bavia ale či sa im chcem venovať celý život? Dobrá otázka. Možno existuje niekde na svete nejaké zamestnanie, ktoré by som milovala. Ale jak to zistím?

Niektorí študenti len myknú plecom a povedia si, že majú ešte čas riesiť podobné veci. Ja som si povedala, že radšej skúsim využívať príležitosti. Napríkad taký erazmus. V januári idem mrznúť do Fínska. A teším sa na to. Nielen na tie párty, ktorých bude určite neúrekom, ale chcem využiť čas strávený tam zmysluplne. Zistiť, ako funguje školstvo, možno poodhaliť niečo z ich sveta biznisu, skúsiť získať stáž v nejakej firme. Možno sa mi to nepodarí. Ale možno práve vďaka tomu narazím na niečo, čo na Slovensku nie je. Možno  vďaka kontaktom dostanem v budúcnosti pracovnú ponuku. A možno sa vrátim na Slovensko "len" s peknými spomienkami. Každopádne to určite stojí za vyskúšanie.

Ďaľšia vec, o ktorej si myslím, že je lepšia než sedenie pri Facebooku je účasť na rôznych prednáškach, ktorých je hlave v Bratislave nespočetne veľa. Napríklad tento týždeň som bola v Connecte na Američanovi, ktorý hovoril o najlepšom spôsobe ako robiť prezentácie. Možno sa pýtate na čo mi to bolo. A prečo nie? Aspoň som sa dozvedela nejaké tipy od profesionála, spoznala ľudí. Verím, že v budúcnosti nastane moment, kedy takto strávený čas ocením. Minimálne v škole sa mi to zíde. Na druhý deň som 2 hodiny svojho času venovala podujatiu menom Rozbehni sa. Áno, chodia tam hlavne ľudia, ktorí nápad už majú. To, že nápad nemám však neznamená, že sa zúčatniť nemôžem. Traja rečnící, ktorí tam boli, hovorili o svojich začiatkoch v biznise. Počas toho, ako rozprávali svoje príbehy, ma napadlo množstvo vecí, ktoré by som chcela naďalej v hlave rozvíjať a kto vie, možno sa aj vďaka týmto úvahám dostanem k niečomu, čo ma naozaj bude baviť.

A keď som bola už pri tých úvahách, po skončení tohto ročníka som začala uvažovať, čo s letom. Viem, dosť neskoro. Ale kto hľadá, nájde. Ako členka AIESEC poznám dosť veľa stážistov, ktorí tu boli na stáži. A tak som napísala jednému Francúzovi či náhodou nemajú na leto otvorenú nejakú pozíciu u nich na office v Paríži. Nemali. Ale čo náhoda nedala, do týždňa sme sa dohodli. že tam v Septembri strávim 2 týždne a budem im pomáhať s projektami. Nebudem mať za to platné ale opäť som si povedala, že minimálne spoznám nových ľudí, naučím sa lepšie po anglicky a pozriem si Paríž. Dokonca som sa rozhodla naučiť sa aspoň zákady francúzštiny. Myslím, že  tieto dôvody mi úplne stačia na vycestovanie. Aspoň bude zaujímavejšie leto a možno sa tam niekedy vrátim a možno tam budem v budúcnosti pracovať. Teraz to ešte neviem presne povedať ale som si istá, že toto vycestovanie neoľutujem.

Motivačná literatúra, rôzne časopisy (hlavne zahraničné) či videá (moje obľúbené na TED.com) či networkingové akcie. Možností je neúrekom. Verím, že investovať čas do takýchto vecí ma väší zmysel ako ísť na párty či pozerať Superstar v TV. Netvrdím, že som už našla to, čo chcem v budúcnosti robiť. Netvrdím, že vďaka dvom prednáškam ma osvietilo a mám založený start-up. Čo som chcela týmto blogom povedať je, že verím, že každý vie nájť prácu, ktorú bude milovať. Niekoho to však stojí viac úsilia ako druhého. Každá snaha sa ráta a možno keď si človek povie že sa mu nechce ale predsa vystúpi zo svojej komfortnej zóny a ide na to-ktoré podujatie, možno práve vďaka jednému večeru získa nápad, ktorý sa oplatí zrealizovať. Preto netreba sedieť doma ale využiť každú naskytnutú príležitosť. A ak žiadnu príležitosť nevidíte, možno na vás niekde čaká, len treba lepšie hľadať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?