Medzinárodná kuchyňa na internáte v Oulu!

Autor: Kristína Vavrová | 13.2.2014 o 18:51 | (upravené 13.2.2014 o 18:57) Karma článku: 5,88 | Prečítané:  588x

Bývať na internáte s ľuďmi z viac ako 10 royličných krajín má veľa výhod. Samozrejme, jednou z nich je ochutnávanie ich národných špecialít!

Medzinárodný festival jedla na OtokyleMedzinárodný festival jedla na Otokyle

Už je to viac ako mesiac! Neuveriteľné ako ten čas letí keď si to tu užívate a stále niečo robíte... Napríklad už som stihla spraviť aj jeden kurz – Finnish Survival Course alebo základy fínčiny. Nie je to moc jednoduchý jazyk teda ale s malou pomocou ťaháku a poznámok som test spravila skoro na plný počet bodov :P. Popri tomto kurze sme mali česť vidieť nejaký ten fínsky film (celkom vtipné), pozrieť si múzeum a vypočuť si históriu mesta Oulu, ale taktiež sme piekli tradičný fínsky koláč, pullu. Nie je to nič zložité, vykysnuté cesto potreté maslom, škoricou a cukrom, zrolované a nakrájané podľa toho, aké tvary chcete mať. Pečenie bola však najlepšia vec, ktorú sme na tom kurze robili. Nielenže sme mali možnosť navštíviť základnú školu, kde žiaci mali kompletne vybavenú kuchyňu pre ich hodiny varenia (predstavte si niečo podobné ako v televíznej šou MasterChef), ale samozrejme sme zažili veľa srandy. Náš tím pozostával z dvoch Sloveniek, jedného Čecha a jednej Litovčanky. Mali sme to šťastie, že sme ako prví upiekli naše výtvory a tak sme si ako prví pochutili na vlastnoručne urobených a upečených škoricových koláčikoch. Ešte k tomu sme zo zvyšku cesta spravili aj niečo podobné vianočke, tak o večeru sme mali postarané. Mňam mňam. Už sa teším, kedy tieto koláčiky napečiem doma.

Pečenie pully však nebolo moje jediné stretnutie so zahraničným jedlom. Študentská organizácia ESN usporadúvala koncom januára udalosť s názvom Medzinárodný festival jedla, ktorý bol založený na princípe, že každý účastník donesie jedlo zo svojej krajiny a na oplátku môže ochutnať jedlo z iných krajín, ktoré doniesli ostatní. A tak sa začalo chystanie, slovenská menšina internátu robila pirôžky s bryndzou a kapustou, šúľance či lokše. Česká časť robila vepřo, knedlo, zelo. Bola som pomôcť aj Holanďankám pri pečení koláčikov či varení polievky. Rozvoniavalo to na všetkých chodbách. Keď sme sa však chystali na univerzitu, ktorá je vzdialená asi 15 minút autom od internátu (viezol nás Čech, ktorý tu má auto), trvalo nám asi 45 minút kým sme trafili na správne miesto, aj to sme sa ešte potom presúvali ďalších 10 minút v rámci univerzity. Ostatní z internátu však už neprišli kvôli časovému sklzu. A ani moc nemuseli ľutovať pretože organizácia bola naozaj nanič a všetci to poňali v duchu „all you can eat“. Keď sme tam prišli asi 45 minút po oficiálnom začiatku, asi polovica tanierov už bola prázdna. Našťastie sme sa však stihli najesť do sýtosti, lepšie povedané do prasknutia.

Keďže veľa ľudí z internátu chcelo na túto udalosť ísť, nemali však čas niečo pripraviť (bolo to v utorok) alebo sa nemali ako dostať na univerzitu (taxíkom za 50 eur hore dole je celkom dosť), rozhodli sme sa spraviť rovnakú udalosť u nás na internáte. To bolo túto sobotu. Opäť sa v sobotu poobede pozapínali všetky trúby a platničky v kuchynkách a pri prechádzaní chodbami mohol človek cítiť všakovaké vône. Slováci tentokrát zvolili bryndzové halušky, cesnakovú polievku a zemiakové placky. Večer ste na stole však mohli nájsť rôzne dobroty ako napríklad lasagne od Talianok, croissanty od Francúzov, wafle od Belgičanov, niečo ako fánky od Litovčanov, jablkové koláčiky od Holanďaniek či tradičné ryžové koláčiky od Fínky. Ani nebudem hovoriť o tom, ako sme sa všetci prejedli. Jedno jedlo lepšie než druhé, naozaj. V rámci vlastného zdravia a faktu, že sa blíži leto, dúfam, že takýchto udalostí už nebude veľa!

Na konci januára sme mali ešte jednu udalosť v súvislosti s jedlom. Ako zrejme všetci tušia, áno, aj u nás na internáte sa vyskytlo pár študentov z Japonska (tí predsa nemôžu nikde chýbať!). A keďže čoskoro odchádzajú späť, rozhodli sa spraviť sushi párty. Maximálny počet osôb bol 20 z kapacitných dôvodov a vstupný poplatok bol 5 eur. Ako sa časom zistilo, túto udalosť museli robiť 2x pre veľký záujem osadníkov internátu. Také množstvo sushi som ešte v živote nevidela. Spravili viacero druhov (nechcite odo mňa názvy, jedla som sushi druhýkrát v živote) a opäť mal človek šancu najesť sa do prasknutia. Bolo to fakt výborné a keď si porovnám, že v meste stojí sushi menu 13 eur, tak aj veľmi lacné. Pravdupovediac však nezávidím tým Japoncom, muselo im to zabrať niekoľko hodín kým pripravili také množstvo jedla.

 

To je asi všetko, čo sa týka jedla, aspoň zatiaľ. Keďže tu máme veľa národností a tak veľa výborných národných jedál, dúfam, že sa počas tých mesiacov, čo tu ešte budem, naučím čo-to variť aby som priniesla trošku medzinárodného prostredia aj do kuchyne u nás doma J.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?