Život moj každodenný, čo mi prinesieš dnes?

Autor: Kristína Vavrová | 7.9.2016 o 21:12 | Karma článku: 2,01 | Prečítané:  356x

Človek každé ráno vstane a čaká ho viac-menej tá istá rutina. Naraňajkovať sa, nachystať sa do práce, stráviť tam 8-9 hodín, ísť nakúpiť a domov, poprípade s kamošmi na pivo, pozrieť niečo v telke, ísť spať.

Život s nálepkou stereotypný

Každý deň takmer to isté dokola ale samozrejme, dni nie sú úplne jednotvárne. Každý deň nás naštve niečo iné. V jeden deň to je nespokojný šéf, ktorý sám nevie, čo chce. Na druhý deň to je partner/partnerka, ktorému stále vadí moje rozhádzané oblečenie. Ževraj sa v tej izbe nedá chodiť, čo je z nášho pohľadu zbytočné zveličovanie. Potom to sú rodičia, ktorý nám stále niečo vyčítajú z minulosti. A tak ďalej, mohla by som pokračovať donekonečna.

Nikoho život nie je ideálny. Verím, že aj tí miliardári, ktorých vidíme v novinách a časopisoch, musia riešiť nejaké problémy, keďže nie všetko sa dá kúpiť za peniaze. Problémom je, že veľa ľudí je voči týmto negatívnym impulzom vo svojich životoch ľahostajní. Prijímajú všetko automaticky, bez pokusu niečo zmeniť. Berú to ako hotovú vec, ktorá proste tak je a nedá sa s ňou nič robiť. Niekedy to je možno preto, že to tak robia všetci ostatní, tak prečo ísť proti prúdu. Inokedy to môžu robiť pretože im nikto nikdy nepovedal, že je to v ich rukách čo sa deje v ich živote, aj keď to na prvý pohľad tak nevyzerá. Stavím sa, že sa nájde kopa takých ľudí, ktorí sú z jednej strany aj radi, že sa im dejú negatívne veci v živote - veď aspoň majú o čom rozprávať celý týždeň.

Upratovanie - večný nepriateľ

Povedzme si otvorene - kto upratuje rád? Upratovanie by som nazvala nie moc obľúbenou činnosťou z viacerých dôvodov - berie to čas, ktorý by sme mohli tráviť vonku, v podstate je nikdy nekončiace, pretože v jeden deň upraceme a na druhý deň akoby sa to ani nestalo, čiže pocit uprataného domu trvá veľmi krátko. A to nespomínam tú nechuť keď idete domov z práce a viete, že vás tam čaká bordel, takže namiesto vytúženého oddychu strávite 2 hodiny upratovaním.

Najväčšou chybou, ktoré ľudia robia pri upratovaní (donedávna nevynímajúc aj mňa) je, že upratujú neefektívne, po častiach. Hlavne vtedy, keď si uvedomia a uvidia neporiadok. V jeden deň upracú jednu izbu - krajšie poukladajú veci na jednej policovej skrini lebo sa im zdá na pohľad rozhádzaná, spravia poriadok v šuplíkoch pri stole, do ktorých majú tendenciu hodiť všetko, čo nemá inde určené miesto. Ani sa nenazdajú a ten šuplík je o 2 týždne opäť plný, takže môžu začať od znova. Toto ľuďom na spokojnosti veľa nepridáva. Takýto postup zjavne nefunguje pokiaľ nechceme navždy ostať v nikdy-nekončiacom kruhu zvaným upratovanie.

Takéto “upratovanie” však robíme aj v každodennom živote. V podstate zametáme problémy pod koberec, lepíme rýchlo náplaste ak sa objaví diera, hľadáme rýchle riešenie bez toho, aby sme sa pozreli hlbšie na vznik problému.

Nespokojnosť moja stereotypná

Samozrejme, takéto ad-hoc problémy a ich rýchle riešenia nám neprinášajú veľa radosti do života. Napríklad šéf za vami príde o trištvrte na 5 večer, keď vy už ste na odchode z práce, že potrebuje urgentne report, nad ktorým strávite ďalšie dve hodiny svojho času. Vy ste si tento čas vyhradili pre rodinu. Ešte k tomu vám je jasné, že tak isto ako doteraz, tieto nadčasy nebudú preplatené. Poviete si ok, teraz jedenkrát to obetujete a vynahradíte to rodine zajtra. Veď čo iné ste mali robiť? Ozajstný problém je však trochu hlbšie skrytý a to je ten, že vás šéf využíva a masíruje si ego tým, že si každý týždeň vymyslí podobnú úlohu a vás to fakt zožiera. Ale nič nepoviete, odsuniete svoj program aby ste spravili danú prácu. Takéto každotýždenné “riešenie problému” určite nie je niečo, čo ste so predstavovali vo svojom ideálnom živote. Ale veď aspoň máte na čo nadávať keď ste vonku na pive.

Správna otázka nie je prečo, ale ČO a AKO

Z prvého pohľadu je jasné, prečo upratujeme - lebo vidíme neporiadok. Keď ste však naposledy upratovali tú policovú skriňu, na ktorej máte kopu vecí, alebo ten šuplík, kam hodíte hocičo, čo neviete kam dať, zamysleli ste sa niekedy, že čo vlastne upratujete a ako to upracete? Veľmi veľa ľudí robí chybu, že upratuje a drží veci, ktoré vôbec nepotrebuje a vlastne ani nevie, načo ich vlastní. Opäť všetko robí automaticky bez rozmýšľania. A tak sa nám veci len hromadia a hromadia, občas niečo vyhodíme, ale onedlho to vymeníme niečím iným. A vždy ich upraceme rovnako, tým istým systémom, ktorý vieme, že nefunguje. Ale veď čo už, to je tak asi u každého.

Vyrieši to jedno poriadne upratovanie?

Spraviť opäť ďalšie upratovanie? Áno, ale tentokrát trošku iné. Upratovanie, ktoré zaručí úspech. Je to upratovanie, po ktorom si necháte len tie veci, ktoré vám prinášajú radosť. Je to oblečenie, ktoré nosíte najradšej a zbavíte sa toho šibnutého trička, v ktorom ste sa nikdy necítili pohodlne a navyše vyzerá divne. Ale keď ste ho kupovali na festivale, boli ste presvedčení, že to je ideálny suvenír. Taktiež sa zbavíte toho ľúbostného listu, ktorý ste dostali od bývalého. Presne od toho, čo vás kedysi tak veľmi zranil ale nemali ste srdce vyhodiť to. Je to súprava obliečok, ktorú ste dostali od babky na Vianoce a bolo vám ľúto vyhodiť ju, ale v podstate sa vám nikdy nepáčila. Nevravím, že všetky tieto veci majú poputovať do koša. Je veľa ciest, ako tieto veci posunúť ďalej tak, aby z toho iní ľudia mali radosť (ten ľúbostný list by som však vyhodila). Nie je to krajšia predstava keď viete, že vás doma čakajú len veci, ktoré máte naozaj radi?

A čo takto upratať si aj v živote? Z osobnej skúsenosti viem, že keď si upracete všetko okolo seba, budete si chcieť upratať aj svoj vlastný život. Zrazu si uvedomíte, že nie sú to možno ani tak tie nadčasy, ktoré trávite v práci, ale celá vaša práca, ktorá vás nebaví. Naozaj chcete prežiť celý život chodením do práce, ktorá vás nebaví a šomraním na šéfa, ktorý si myslí, že môže všetko? Takéto “vyradenie” vecí zo svojho života nie je síce jednoduchá záležitosť, ale myslím, že každý si to zaslúži. Veď náš čas na tomto svete je obmedzený, tak prečo by som ho mala tráviť vecami, ktoré mi neprinášajú radosť? Neviem ako vy, ale ja nechcem život pretrpieť. Chcem si ho užiť robením vecí, ktoré robím rada.

Možno to z mojich úst vyznieva divne, keďže mám 24 rokov a som zatiaľ študentka, takže život je stále gombička. Nemusím riešiť, kto bude platiť účty, ak si zmyslím odísť z práce, pretože ma nebaví. Nevravím, že takéto upratanie si v živote je jednoduché. Je však jedna vec, ktorou som si istá na 100% - už teraz chcem spraviť maximum pre to, aby som bola vo svojom živote šťastná a spokojná. Už teraz sa orientujem len na veci, ktoré ma bavia. Aj keď iným sa to môže zdať divné, keď nejdem večer von ale radšej si ľahnem spať a vstanem ráno o 4 aby som napísala tento článok, pretože viem, že cez deň na to nemám čas. Netreba sa pozerať na názor ostatných. A pokiaľ nie ste zatiaľ otvorení priveľkým zmenám vo svojom živote, skúste sa na začiatok vrhnúť na upratovanie vášho príbytku. Veď nemáte čo stratiť. Garantujem, že keď sa váš príbytok zmení na kráľovstvo, v ktorom budete radi tráviť čas, aj váš život sa postupne začne meniť na také kráľovstvo, v ktorom si len vy sami budete pánom.

Tak čo, vyberiete si život, ktorý len tak nejako preplávate, alebo taký, ktorý si naozaj užijete robením vecí, ktoré vás bavia a robia šťastnými? Ja určite volím to druhé, vaša voľba je len a len na vás.

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Z nuly na tridsať. Armádne zálohy príliš nezaujali

V tomto volebnom období chce ministerstvo obrany vybudovať zálohy s 257 ľuďmi. Zatiaľ sa ich hlási 31.

SVET

V New Jersey narazil vlak do nástupišťa, hlásia desiatky ranených

Vlak narazil na zakončenie slepej koľaje.

KULTÚRA

Vrátil sa, aby zúročil skúsenosti. Chrabrí Maďari mu to spočítali

Múdry je iba ten s peniazmi, hovorí člen recesistickej maďarskej strany.


Už ste čítali?